AKO SOM IŠLA NA DREVO ...

..... nie do lesa!
..... nie na kúrenie!

Z vianočného ničnerobenia som už bola celkom unavená. A tak, deň pred Silvestrom som si povedala(teda moja hlava povedala):
Hore z gauča , ide sa na vzduch. Telo ležiace na tom gauči nereagovalo,veď nevládalo .
Dobre teda, dopozerám film v televízií a pôjdem.
Po hodke sa prekonávam, vstávam (film skončil, a ten trápny akože zábavný program je v polovici) a rýchlym pohľadom cez okno kontrolujem počasie.
MRAZIVÉ ale VYHOVUJÚCE (myslím si)
Mám plán: ...vybehnem iba do záhrady na kontrolu, pozriem ryby v jazere. Nebudem predsa v takej kose dlho trpieť. Hrubý dlhý rolák, kožušinová bunda, čiapka,šál a rukavice. Naobliekaná ako keby som mala stráviť zimu na Sibíri vyrážam von.
Po pár metroch si dávam dolu z rúk rukavice a povoľujem ten hrubý ružový šál.
Spoza mrakov vykuklo slnko a mne bolo jasné, že to je ideálne počasie na bicyklovanie.
Naposledy som na ňom sedela možno v auguste, keď sme išli s mužom do blízkej pizzérie na jednu špenátovú a jednu štipľavú.
Tak fajn. Idem si  k Váhu nazbierať to naplavené drevo, o ktorom vyprávam už dva mesiace.
Hrubý ružový šál putuje do koša (ale niééé smetného), čiapka tiež a bundu rozopínam. Tečie mi totiž pot po chrbte.


Drevo kam sa pozrieš. Krásne,vyhladené, poznačené zubom času, vody a kameňov.
Chcem to všetko, chcem to hneď.


Naplnila som košík a zobrala ešte do ruky dlhý konár.
Toľko nápadov mi koluje v hlave ..... vešiak, domček, srdce



... a nazbierala som si za hrsť šípok


No to trvalo kým som sa dostala k tej vode na to drevo.
(asi aj šesťdesiat minút odkedy som vstala z gauča)

S POZDRAVOM
jazmínna








RUMUNSKO ... časť prvá

... krajina, ktorú sme si s Palom obľúbili.
Za posledný rok sme ju navštívili už tri krát.
Nádherná príroda, milí ľudia, chutné jedlo.


TRANSALPINA, TRANSFAGARASAN
 adrenalín, zážitok, napätie
... tri slová, ktoré hovoria za všetko
 ... najvyššie položené a najkľukatejšie cesty v Rumunsku.
Sú od seba vzdialené vzdušnou čiarou 80km
 a spolu merajú okolo 210km. 


Jazdu som si užívala naplno.
Obzerala sa kade - tade okolo seba,
 a v istých chvíľach zabudla že sedím na motorke.
Nový asfalt na ceste zvádza pridať plyn o trochu viac ... paráááda.
No vo chvíli asfalt končí a jazda pokračuje po šotoline a zrazu stádo oviec
komótnym krokom prechádza zo strany na stranu.
 A ak nie ovce, tak kravky alebo na ceste oddychujúci pes ... Rumunsko
Tie serpentíny sú skutočne dosť ostré, no báječné.


Počasie bolo vyhovujúce, až do chvíle keď sme prišli
na vrchol. Stačilo pár sekúnd na to, aby hmla zakryla kopce, cestu,
autá a ľudí. Nevidela som si ani na špičku nosa. Wooow


Po štyroch dňoch sedenia na motorke odchádzame domov,
no už teraz vieme že sa do Rumunska určite vrátime.


DOVIDENIA
LA REVEDERE !










 








VANKÚŠE

Na prvý pohľad pre mňa zložité šitie,
 a do takých projektov sa ja veru nepúšťam.
..... asi preto že som  trošku lenivá sedieť dlho pri stroji
Po zhliadnutí postupu som neváhala ani chvíľu 
a pustila sa do šitia.
V pláne som mala iba jeden, na skúšku ...
... no bola to príjemná práca a tak som ich ušila viac :)




 Ku káve .....
..... upiekla som jablkové ruže.


Pozdravujem Vás 
a prajem pohodový týždeň

jazmínna

P.S.: nájdete ma aj na Instagrame a Facebooku